Nadácia „NN ľuďom“ pripravila súťaž pre študentov na stredných školách. 

 

Jedným z účelov Nadácie NN je podporovať vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti. V spolupráci so spoločnosťou ASC Applied Software Consultants, s. r. o.,  už druhým rokom bola zorganizovaná on-line súťaž pre žiakov 1. a 2. ročníka stredných škôl.  Súťaž sa volá FiNNkvíz a nachádza sa v aplikácií EduPage.

 

Je plná zaujímavých otázok z finančnej oblasti. K súťaži bol pripravený  aj krátky edukačný materiál Sprievodca svetom peňazí, ktorý napovedal študentom, o čom súťažné otázky budú či akú budú mať formu.

 

Súťažný test bol spustený 17. apríla 2024 od 9.00 do 12.00 h.

Na vyplnenie testu bol časový limit 40 minút. Test obsahoval 20 vedomostných otázok. Úlohy boli rôzneho typu – s výberom jedinej správnej odpovede, s výberom viacerých správnych odpovedí z ponúknutých možností alebo priradenie správnych charakteristík k daným pojmom alebo o spájaní správnych dvojíc.

Aj naši prváci a druháci z odboru sociálno-výchovný pracovník zabojovali  o lákavé finančné ceny, kde traja z najlepších v každom kraji získajú 200 €, 100 € a 50 €. A ak by to hneď aj nebola finančná výhra, určite už všetci vyhrali tým, že sa súťaže zúčastnili, získali nové vedomosti hravou formou a určite sa aj niečo nové z oblasti financií naučili. Veď takýchto informácií v dnešnom svete nie je nikdy dosť!

   Súčasná doba nás stále viac podnecuje k tomu, aby sme vedeli kriticky myslieť a rozlišovať fakty od výmyslov. Vďaka kritickému mysleniu sme totiž schopní vedieť danú informáciu posúdiť a následne sa rozhodnúť, či ju budeme považovať za dôveryhodnú alebo nie. Aktuálne dianie okolo nás je ďalším podnetom pre vytváranie dezinformácií a človek má často problém sa zorientovať v tom, čo je pravda a čo výmysel. Práve kritické myslenie nám dokáže pomôcť a nasmerovať nás tým správnym smerom k pravde. Naučiť sa kriticky myslieť sa môžeme naučiť. Ako na to?

Prvým krokom bola účasť aj našich študentov na workshope kritického myslenia, ktorý zorganizovala Knižnica Jána Henkela v priestoroch Mestského divadla v Levoči dňa 26. marca 2024. Interaktívne školenie s Pavlom Lackom, školiteľom v oblasti kritického myslenia, malo za cieľ nám ukázať ako rozoznať pravdu od lži a prečo fakty prehrávajú s emóciami. Otázka znela: „Čo je teda najdôležitejšou črtou kritického myslenia?“ Je to snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii.

    Nesleduje len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne pozoruje vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. Chápe, že na vec sa dá pozerať z rôznych uhlov a namiesto toho, aby si vybral iba jeden a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viacero. Kritické myslenie dáva myšlienkam štruktúru, umožňuje efektívne triedenie informácií a posilňuje schopnosť zmysluplne prezentovať vlastné argumenty.

Napríklad uverili by ste v telke odvysielanému príspevku o špagetách, ktoré rastú na strome???!!! ...... a viete, že tejto „zaručenej správe“ odvysielanej v BBC uverilo v tom čase tisíce jeho sledovateľov?

Veriť pseudovede je teda lákavé. Prevziať názor od nejakej autority, ktorá je v spoločnosti rešpektovaná tiež. Autorite veríme a je pre nás jednoduchšie súhlasiť s jej názormi a presvedčeniami, pretože nás to stojí málo úsilia a informácie si nemusíme vyhľadávať sami. Rovnako nevedecké je vytvárať si názor či presvedčenie len na základe nejakých dojmov alebo intuície, kedy sa nám daná vec jednoducho javí logicky.

     Veľmi dôležité je aj vedieť ako kriticky zhodnotiť text. Kriticky myslieť znamená tiež vedieť odlíšiť pravdivú informáciu od dezinformácie. Dezinformácie sú často šírené z dezinformačných webových stránok, na ktorých môžete vidieť, že používajú emocionálne silno zafarbený jazyk, ktorý má manipulatívny charakter. Dané texty nepôsobia odborne, ale amatérsky a veľakrát sú písané rôznymi fontami či viacerými jazykmi. Môžete tam tiež spozorovať určité protirečenie si alebo nesúlad nadpisu s obsahom textu. Rovnako ak pri texte nie je uvedený žiadny autor, text tým stráca na dôveryhodnosti, pretože si nevieme overiť reputáciu daného autora, a teda aj nejakú jeho minulú prácu. V prípade, že je text písaný veľmi zložitým vedeckým alebo úradníckym jazykovým štýlom, vyvoláva to v nás pocit dôvery, no často sa mu nedá rozumieť, pretože ani nemá nejaký obsah, iba spája rôzne odborné slová, ktoré dokopy nedávajú žiadny zmysel. Ďalším znakom nevedeckého textu môže byť prílišné zjednodušovanie a jasné závery, kde nie je žiaden priestor pre vyjadrenie opačného názoru.

Zaujímajme sa teda aj o opačný názor. Keďže je v našej spoločnosti mnoho ľudí s rôznymi názormi, no musíme realizovať spoločné rozhodnutia, mali by sme sa snažiť o vzájomné porozumenie. S tým sa spája poznanie opačného názoru, samozrejme v prípade, že ho prezentujú kvalitné médiá. To nám potom ponúka komplexnejší pohľad na danú vec a môžeme si utvoriť menej vyhranený názor, ktorý bude objektívnejší – hoci názory úplne objektívne asi nebudú nikdy.

Vždy je však potrebné mať v sebe iskru zdravej pochybnosti, ako to vyjadril aj svojho času najkvalitnejší český básnik Vladimír Holan „Co je bez chvění, není pevné.“ Teda o tom, aký bude tento svet, rozhodujeme aj my.

Ukazuje sa, že svet je napriek všetkým nedostatkom sa nachádza v oveľa lepšom stave, než si myslíme. Neznamená to, že neexistujú reálne problémy a riziká. No ak sa neustále všetkého obávame a odmietame vychádzať pri vnímaní sveta z faktov, ľahko sa nám stane, že prehliadneme práve najväčšie hrozby. Zmeňme náš spôsob vnímania a hodnotenia sveta a vo svetle pravdivých faktov sa učme reagovať na krízy a výzvy budúcnosti.